Terminológia:

Termín: Význam
Ask prvý muž sa volal Ask („jasan“)
Asgard Slovo Asgard má viac významov: Ásgard domov severských bohov Ásov prenesené významy: Asgard (archea) - nadkmeň mikroorganizmov domény archea Aasgardov priesmyk
Æsir (Aesir) (jednotné číslo Áss, niekedy Aes) Hlavná skupina dobrotivých božstiev v nórskom panteóne, ktorá predstavuje moc a vojnu; odporcovia Vanir.
Alfovia trpaslíci
Alf Delling Strážca Ljósálfheimu
Asovia alebo aesir (v starej islandčine plurál æsir; singulár áss (= boh/jeden z Asov) alebo óss alebo (ako meno runy ás) je mladšia skupina bohov v severskej mytológii. Medzi týchto bohov patria Odin a Thor
Boh Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť; podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný.V polyteistickom ponímaní je boh nadprirodzená bytosť, obvykle nesmrteľná.
Bohovia severské mytologie Ásové - Vanové - Dísy - Obři - Elfové - Álfové - Valkýry - Einherjové - Norny - Odin - Thór - Frey - Freya - Loki - Baldr - Týr - Njörd - Heimdall - Bragi - Idunn - Frigg - Höd - Gefjøn - Fulla - Beyla - Dellingr - Night - Day - Fjörgyn - Earth - President
Bifrost je v severskej mytológii dúhový most spájajúci Midgard, krajinu ľudí, s Ásgardom, svetom bohov.
Duša Duša (alebo v niektorých kontextoch nadvedomie) je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod. označenie pre oživujúci princíp, najčastejšie človeka. Duša je nositeľ mravného a duchovného života a priesečník citu, vedomia a etiky ako bytostne individuálnych schopností.
Embla prvá žena bola Embla („jíva“)
Etymológia (z dvoch gréckych slov ἔτυμον (etymon) = pravda, istota; λογία (logia) = náuka; príslušná osoba je etymológ) je jazykovedná disciplína, ktorá skúma pôvod, prvotný význam, vývoj a históriu slov alebo ich morfém (častí slov) pomocou analýzy morfologickej stavby zo súčasného i historického aspektu.
Elivagar Súhrnný názov pre jedenásť riek, ktoré tečú z prameňa Hvergelmir v Niflheimre do praprázdna Ginnungagap, podľa Snorriho Sturlusona, ktorý, ako sa zdá, zakladá svoje informácie na eddických básňach Grímnismál a Vafþrúðnismál:
Frigg je hlavná bohyňa často spojená s múdrosťou, materinskou náklonnosťou a manželskými zväzkami.
Heimdall legenda hovorí že (zo starej nórčiny Heimdallr) je boh. Je synom Odina a deviatich matiek. Heimdall dáva pozor na útočníkov a nástup Ragnaröku zo svojho obydlia Himinbjörg,
Frey Freyja je bohyňa podmanivej krásy, veliacej sily a všestranných úloh. Je integrálnou členkou Vanir, jednej z dvoch základných skupín božstiev v severskom mytologickom systéme.
Heimskringla je všeobecně přijímaný název pro ságy o severských králích, jež jsou dílem Snorriho Sturlusona (1179–1241). Dílo pojednává částečně o švédském rodu Ynglingů, částečně o norských králích od Halvdana Černého až po Magnuse Erlingssona.
Heterogénnosť je vlastnosť, ktorou sa označuje skutočnosť, že určitý celok je zložený z rozdielnych častí. Heterogénnosť označuje rôznorodosť, nerovnorodosť.
Hel Hel je severská bohyňa rovnomenného podsvetia Hel, kde vládne všetkým mŕtvym s výnimkou tých, ktorí padli v boji a putujú tak do Valhally, kde patrí Ódinovi, časť padlých však putuje inam a to do Fólkvangu, Freyjinho príbytku. Utopené sťahuje k sebe sieťou bohyne Rán.
Heimdall je jedným z najpodivuhodnejších severských bohov. Je synom Ódina a pravdepodobne všetkých deviatich dcér boha mora Aegira. Je nazývaný bielym Ásom a tiež menami Hallinskidi („ohlý roh“), Gullintanni („zlaté zuby“), Vindhlér („veterný ochranca“), Ríg a Mardall.
Hwergelmir všepohlcující studna nachadzjuúca sa v Niflheimu
Intelekt je súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním atď. poprípade kriticky prehodnocovať a analyzovať už získané poznatky.
Jotnári sú démonickí protivníci bohov v severskej mytológii. Aj keď je ich označenie spravidla prekladané ako obri, nie všetci sa vyznačujú nadmernou veľkosťou. Medzi najznámejšie jotuny patria Loki, Ymir, Aegir, Skadi a Mími, ich mien a príbehov o nich je však zachovaný celý rad. Domovom je im miesto nazývané Jötunheim či Útgard. Ohnivými jotúnmi a ich vodcom Surtom je obývaný Múspellheim.
Jotanheim je v severskej mytológii krajina obývaná mrazivými (inovatkovými) skalnými obrami. Pochádza odsúd aj iné hrozné stvorenia, napríklad bohom Lokim a obryňou Angrbodou splodené deti: Fenrir (obrovský vlk), Jörmungander (morský had) a Hel (vládkyňa podsvetia).
Kavernózna krajina (z gréckeho κοσμολογία náuka o svete) je odvetvím, ktoré sa zaoberá vesmírom ako celkom. Predmetom štúdia kozmológie je vznik, vývoj a budúci osud vesmíru.
Legenda Legenda (pochádza z latinského legenda, čo znamená „veci určené na čítanie“) je epický literárny žáner, pojednávajúci o živote, smrti, mučení a zázrakoch určitého svätca či mučeníka, príp. ostatkov alebo svätého predmetu (legenda o sv. Kríži). V legendách sa vyskytujú zázraky a postavy kresťanskej histórie.
Labyrint (řecky λαβύρινθος labyrinthos) je rozlehlá složitá struktura vytvořená tak, aby bylo těžké z ní najít cestu ven.
Midgard krajina (staroseversky Miðgarðr) je jeden z deviatich svetov severskej mytológie. Tento svet sa nachádza uprostred a preto sa mu tiež niekedy hovorí „stredozem“. Je obývaný ľuďmi a so svetom bohov, Asgardom, je spojený mostom Bifröstom.
Mulspelheim krajina ohňa niekedy len Múspell je v severskej mytológii ohnivá ríša na juh od priepasti Ginnungagap, staršia ako ríša chladu a zimy Niflheim. Na hranici stojí obor Surt s horiacim mečom a stráži Múspell pred votrelcami.
Nifilhel je v severskej mytológii polárny svet, ktorý existoval už pred stvorením sveta. Predstavuje opak Múspelheimu. Je ríšou chladu, zimy, hmly, temnoty a ľadu.
Nifelheim je v severskej mytológii polárny svet, ktorý existoval už pred stvorením sveta. Predstavuje opak Múspelheimu. Je ríšou chladu, zimy, hmly, temnoty a ľadu. Zo studne Hvergelmi tu pramení dvanásť ľadových riek
Njoror V nórskej mytológii je Njörðr (stará nórčina: Njǫrðr) bohom medzi Vanirmi.
Očistec je stavom, počas ktorého sa podľa učenia niektorých kresťanských cirkví očisťujú duše zomrelých od menej závažných hriechov a nedokonalostí pred svojím vstupom do nebeského stavu.
Ódin (As Odin) je staroseverské meno boha germánskeho a severského panteónu, najmä v severských prameňoch, kde sa o ňom zachovalo najviac informácií, vystupuje ako hlavný boh patriaci ku skupine bohov (božského rodu) zvaní Ásovia (staroseversky Æsir).
Podsvetie v mytológii: v (najmä) starovekých mytológiách podzemná ríša mŕtvych, ktorá neskôr (v kresťanstve, islame a pod.) splýva s pojmom peklo , pozri podsvetie (mytológia)
Posmrtný život či posmrtná existencia je predstava, že podstatná časť identity jednotlivca prežíva smrť fyzického tela a nejako ďalej existuje v inom svete ako fyzickom, alebo vo sfére fyzického sveta, ktorá nie je objektom fyzického sveta bežne dostupná.
Raj (hebrejsky eden, grécky Εδέμ) je v niektorých náboženstvách miesto, kde po smrti existujú duše spravodlivých a bohabojných veriacich (v kresťanstve vo večnej blaženosti, v islame v rozkoši). Opakom raja je peklo.
Reinkarnácia (doslovný preklad znovuvteľovania, prevteľovania) je filozofický a náboženský pojem, ktorý označuje znovuzrodenie vedomia či myseľ človeka po fyzickej smrti v novom tele.
Svartalheim je v severskej mytológii podzemnej ríše temných álfov a trpaslíkov. Je jedným z deviatich svetov Yggdrasilu. Predstavuje opak Ljósálfheimu, obývajú ho bytosti, ktoré sa vyznačujú vlastnosťami ako preradnosť, závisť, lakomosť a chtivosť – ale aj vysoká umelecká zručnosť. Vládne tu Dain
Severská Mytológia je súhrn príbehov a povestí o hrdinoch, bohoch, vzniku a konci sveta. Severský panteón tvoria dva druhy bohov Ásovia a Vani.
Severský Panteón Severský Panteón tvoria dve skupiny bohov, vojnoví Asovia a Vanovia spojovaní s plodnosťou. Za najvyššieho boha sa dá považovať Odin, jeden z troch prvotných bohov a patrón mágie a rún, Thor, boh hromu a blesku a Frey, boh plodnosti.
Svety Severskej Mytologie Ljósálfheim - Ásgard - Midgard - Vanaheim - Jötunheim - Múspellheim - Niflheim - Svartálfheim - Helheim
Svätyňa posvätné miesto náboženského kultu, slúžiace na sprostredkovanie styku človeka s nadprirodzenými silami
Škandinávia je európsky región na Škandinávskom polostrove, čo je najväčší polostrov na severe Európy nachádzajúci sa medzi Barentsovým morom, Nórskym morom, Severným morom a Baltským morom, zaberá 800 tis. km². Na severe a západe hornatý, na juhu nížinatý s mnohými jazerami ľadovcového pôvodu. Do Škandinávie sa obvykle zaraďujú predovšetkým krajiny Švédsko, Nórsko a Dánsko, niekedy aj Fínsko a Island.
Vanheim V nórskej kozmológii je Vanaheimr (stará nórčina pre 'domov Vanirov) miestom spojeným s Vanirmi, skupinou bohov samotných spojených s plodnosťou, múdrosťou a schopnosťou vidieť budúcnosť.
Valaskjalf V severskej mytológii je Valaskjálf ("Polička zabitých") jednou z Odinových siení, veľké obydlie postavené a zastrešené čistým striebrom. V tejto miestnosti je vysoké sedadlo, Hliðskjálf, kde Odin môže dohliadať na celý vesmír.
Valhala v Severskej mytologii (Valhöll, „Sieň padlých“, v češtine tiež Valhala) Ódinova sieň v Ásgarde – pevnosť Gladsheim, kam za sprievodu valkýr prichádzajú padlí bojovníci („einherjovia“). Ódin tu pozerá zo svojho majestátneho trónu Hlidskjalf na celý svet a prijíma správy od svojich dvoch krkavcov Hugina a Munina.
Valkýra Severské slovo valkyrja (množné číslo valkyrjur), je složeno ze dvou slov. Z podstatného jména valr (odkazujícího na zabitého na bojišti) a slovesného kjósa (ve smyslu „vybrat“). Společně tedy znamená doslova „vybrat ze zabitých“.